Noc toď, keď svetlo stratí svoju tvár,
tancujúc v sne čo značí jej tvorivý dar.
Duše sa splynú vo vášeň živú,
jej je lásky milý dej,
vo vetre sa plní v krásu života jej.
V obzore svetlo sa do novej budúcnosti mení,
na milosť sa hravo v divokú diaľ vlní.
Láska je taká, onaká i inaká,
je pochopenia prínosom a silnej slasti vzorom.
Tak dve duše spoločne sa stali nesmrteľným Bohom.