Si, na obzore bdel by si,
život šťastný, na jeho struny hral by si.
Poznatkom živým skúsil si,
sťa milosť vládnuca v tvoju tvár,
nezná hraníc, jej poslovi daj dar.
Príde znova, príde zas,
jeho život roztriedi mnohých z nás.
Pokora a úcta, sláva im,
v duši divokej, púťou zmenenej.
Hra, ktorej končí sa tvar
v jej miesení divých látok,
príde ten oslobodzujúci poznatok.
Úskoky rob, život silou trieď,
nazri do duše svojej, životom menenej.
Jej formu slobodne si voľ,
inak životom na kameň narazíš.
Krv zmije i tvoje rúcho,
až prehltneš zbytok života svojho na sucho.